Pokiaľ sledujete Jazykový mentoring, určite ste si všimli, že často používam slovo samouk a vyzývam ľudí, aby sa jazyk začali učiť sami a stali sa tak samoukmi.
Keďže sa s týmto pojmom spája množstvo dohadov, rada by som vám na troch najčastejších mýtoch vysvetlila, čo to vlastne znamená byť samoukom. Možno tak zistíte, že úspešným samoukom sa môžete stať aj vy.
„Byť samoukom znamená učiť sa úplne sám a nemať kontakt s učiteľom, ani nenavštevovať jazykový kurz.“
V skutočnosti sa učíte sami, no zároveň si vytvárate rôznorodé príležitosti na kontakt aj s inými používateľmi tohto jazyka. Keď som sa napríklad učila angličtinu a nemčinu, navštevovala som gymnázium, kde som mala hodiny jazyka niekoľkokrát do týždňa. Okrem toho som však robila množstvo ďalších cvičení, čítala som knihy, pozerala filmy, seriály, či počúvala podcasty. Vďaka tomu sa môj kontakt s jazykom zmnohonásobil a neobmedzoval sa len na hodiny v školskom rozvrhu. Čas strávený s učiteľom v škole bola len malá časť učenia, reálne som sa naučila viacmenej angličtinu ako samouk.
Pokiaľ navštevujete jazykovú školu, alebo ste sa jazyk učili kedysi dávno v školských časoch, ešte stále sa môžete stať samoukom. Nemusíte čakať len na to, čo vás naučí učiteľ.
Samouk k svojmu učeniu pristupuje proaktívne, sám si vyberá, čo sa chce učiť, akým slovíčkam sa venovať, aké nahrávky počúvať.
Sám tak ovplyvňuje, aké jazykové javy sa k nemu dostávajú. Práve toto je najdôležitejšou schopnosťou samouka.
„Samouk sedí sám doma nad knihami a s nikým sa nerozpráva, lebo na to ani nemá príležitosť.“
Toto tvrdenie samozrejme neplatí. Ako samouk si síce
riadite svoje učenie sami, ale pochopiteľne potrebujete niekoho, s kým sa budete rozprávať a jazyk si
precvičovať.
Keď sa učím jazyk ako napríklad svahilčina, alebo
predtým ruština či francúzština, zakaždým si hľadám učiteľov, lektorov alebo
kamarátov, ktorí týmto jazykom hovoria a môžem sa s nimi rozprávať.
Či už to boli stretnutia naživo alebo cez internet, z mojej strany
išlo o cielené kroky, aby som si precvičila rozprávanie.
Do určitej miery existujú techniky na precvičovanie rozprávania sám so sebou doma, ale pri rozprávaní je dôležité sa reálne rozprávať s druhým človekom, s niekým, kto ten jazyk ovláda. Byť samoukom teda neznamená byť zavretý doma a s nikým nekomunikovať, pokiaľ nedosiahnem dokonalú úroveň v jazyku a potom ho začnem používať. Dôležité je práve nájsť si iných ľudí pomerne v skorých fázach učenia sa jazyka, s ktorými si ho môžete precvičovať a pokračovať v samostatnom učení.
„Byť samoukom je náročné, nevydržím to, nemám na to motiváciu a prestane ma to baviť.“
Na jednej strane sa môžete rozhodnúť pre jazykový kurz
a nechať sa „ťahať“ ostatnými spolužiakmi a lektorom. I tu je
však pomerne jednoduché riešene. Stačí si
nájsť ďalšieho človeka, ktorý sa učí rovnaký (alebo aj iný) jazyk, a stať sa
parťákmi v učení. Navzájom sa budete motivovať, rozprávať o svojom
napredovaní a prežívať rôzne fázy samostatného učenia. Byť osamoteným
samoukom môže byť v tomto smere ťažšie, no ak si nájdete motivačného
parťáka, dá sa krásne zvládnuť aj takáto situácia.
